Ako sa Janko učil latinsky Janko chcel byť pánom. „To by si ale musel vedieť latinsky,“ povedal mu otec. „Keď ide o to, pôjdem do sveta a latinsky sa naučím,“ odpovedal Jano.Vzal si na cestu placky a šiel. Doteraz nebol ďalej než za humnami a tak s chuťou kráčal rovno za nosom.Vystúpil na prvý vršok a uvidel kus krajiny, ktorú nemohol hneď ani prehliadnuť. „preboha!“ Zalomil ruky, „to je veľký svet, kedy ho ja prejdem!“+20Šiel teda do toho veľkého sveta. Kedykoľvek stretol nejakého pána, dával pozor, čo pán hovorí; myslel, že je to latinsky. Najskôr uvidel pána, ktorý stál na priedomí a niekomu rozprával: „Sud guľatý.“Janko tie dve slová začul a hneď si ich desaťkrát opakoval, aby ich nezabudol.Išiel ďalej a zase uvidel pána; díval sa z okna, pod ktorým stál chlapec, pozeral na vtáka u kaluže, a volal: „Rys tu pije.“„Sud guľatý - rys tu pije“ - opakoval si Janko. „Už viem päť latinských slov; než sa nazdám, bude zo mňa pán.Sto krokov ďalej stál zase pán; ukazoval paholkovi na voz a hovoril: „Tu je koč.“„Sud guľatý - rys tu pije - tu je koč,“ opakoval si Janko, a keď to dobre vedel, poskočil si radosťou a povedal si: „Latinčina mi ide ako hračka, hneď budem vedieť po latinsky ako po slovensky.“Prešiel asi dvesto krokov a cesta ho viedla okolo záhrady, kde práve ryl záhradník. Tú vošiel do záhrady pán a zlostne zvolal: „Ten to ryje!“„Sud guľatý - rys tú pije - tú je koč - ten to ryje,“ opakoval si Janko a kráčal ďalej.Zrazu sa zastaví, premýšľa a hovorí si: „Načo by som sa tej latiny toľko učil, náš pán kantor nevie viac a predsa je pánom. Keby som si mal toho ešte viac pamätať, zabudol by som ich pre druhé a myšlienky by sa mi mohli pomýliť.“A otočil sa na podpätku a utekal domov, ako by ho štvali.„Ej pozerajme, Janko sa už vrátil,“ čudoval sa otec, keď ho videl vstupovať do dverí. „A čo - latinsky vieš?“ „Sud guľatý - rys tú pije,“ odpovedal Janko vážnym hlasom; zaumienil si, že inak ako latinsky hovoriť nebude.„Čo to trepeš, čert aby tomu rozumel,“ hundral otec a nechal Janka stáť.„A kdeže si, chlapče, skoro celý deň chodil?“ Spýtala sa ho mama. „Tú je koč - ten to ryje,“ Janko na to. Matka sa hnevala, že tak odpovedá, ale Janko spustil svoju latinskú pesničku od začiatku, nech sa ho pýtal kto chcel čo chcel. A pretože to hovoril veľmi rýchlo, nikto nepochopil, čo to vlastne znamená.Za niekoľko dní rozprávala mama svojmu mužovi: „Tomu nášmu chlapcovi sa vznietila v hlave fantas, blaboce a nevie čo. Starý pastier mi poradil, aby sme mu s výšky a znenazdania naliali na hlavu studenú vodu; fantas že prejde.“„To môžeme hneď skúsiť, Jano sedí vonku pod stajní celý zamyslený. Choď, vezmi vedro studenej vody, vylez na stajňu a poklopom ju na neho vylej. Uvidíme, či to pomôže.“Mama vzala vedro vody, vyliezla na stajňa a v okamihu ich na zamýšľaného Latináka vyklopila.Ten vyskočil, chytil sa za hlavu a kričal, čo mu hrdlo stačilo: „Mama, otec, pomôžte, moja hlava!“Otec prišiel a čudoval sa, ako by o ničom nevedel: „Kýho Šlak, vari sa ti stalo?“„Sedel som a opakoval si latinsky a zrazu akoby sa nebo roztrhlo a chcelo ma zabiť,“ bedákal Janko.Otec sa usmial: „Ja som si myslel, že si zabudol rozprávať po slovensky, a vidím, že ti to ide celkom dobre.“ A Janko – v ľaku na latinčinu zabudol. „Pán boh ti ju z hlavy spláchol,“ povedal tatko, „pretože máš byť starým poctivým Janom a nie panským bláznom.“ A obrátil sa, išiel k mame a povedal jej, že Janko sa už uzdravil.“A mal pravdu. Od tej doby hovoril Jano zreteľne a latinsky sa už učiť ani nechcel.׋›Ako sa Janko učil latinskyVýrobcaMustrednaRok1970Dĺžka24 okienokAutor textuLukášová RůženaAutor predlohyNemcovaOznačenieB0368Ďalšie diafilmy výrobcuKrajčír kráľomO ZlatohlávkoviO perníkovej chalúpceTri zlaté vlasy Deda-Vseveda
