KamarátiTakých troch lapajov, spomedzi ktorých ten prostredný, hrdzavý Miško, má na kolene dieru ako svet, ste asi ešte nevideli. A tí dvaja pri ňom? Jeden s dolámanou rukou a druhý s poviazanou hlavou? Ale potíme pekne po poriadku:Sedia naši kamaráti na dvore a špekulujú, čo by mohli vyviesť. Vidíte ich? Dumajú, dumajú, div im hlavy neroztrhne. Na jedlo nepomyslia, chlapcov s; nevšímajú, ani lopta, ktorú dostal Miško celkom nedávno, ich nezaujíma.+19- Haló! — ozvú sa zrazu piskľavé hlásky akoby spod zeme. A tak, kde sa vzali, tam sa vzali, prikmotrili sa k našim mládencom traja trpaslíci, takí Jankovia Hraškovia, ba vari ešte menší.— Ahojte! — pokloní sa ten v drobulinkej červenej čiapočke a uškerí sa. — Ja som Výmyselník, vážení. Vý-my-sel-ník. Pekné meno však?— Ja sa volám Lapajko, — hovorí druhý a vyskočí na plot, akoby bol z gumy. — Som rád, že vás vidím chlapci. Ale aby som nezabudol. Náš tretí kamarát sa volá Neposedko. Však neuhádnete, prečo ho tak volajú? Traja trpaslíci sa rozchichocú a stratia sa, akoby ich ani nikdy nebolo.— Hm, asi sa nám to len zdalo, — povie čiernooký Jurko. — Ale ja už viem. ako sa budem hrať. Sadnem na bicykel a budem predbiehať všetky autá z našej ulice. A vidíte deti, už aj urobil, ako povedal.— To je nič, — nafúkne so Miško, — ja vyleziem na túto jabloň, iebo je najvyššia na celom dvore a odtrhnem jablko, ktoré je celkom navrchu. To sa ešte nikomu z vás nepodarilo — To dokáže každý — vykríkne Števo, — Ja urobím, čo ešte nikto predomnou neurobil. A potom budem váš kapitán!Kto chce byť kapitánom, musí byť naozaj odvážny, ale prečo Števo lezie cez vybité okno do starého skladu? Čo ho tam vábi?A už skáče rovno do drevených odpadkov a pilín, čo v sklade ponechávali stavbári. To bude zábava! Skočí a čo vidí? Vedľa neho sa chichoce drobný Výmyselník. — Aj ja sa chcem s tebou hrať. Aj ja chcem byť kapitán, — vyškiera so. — Budeme dvaja kapitáni! Pozri sa sem pod piliny a vytiahni, čo je tam schované!Števo nelení, strčí ruku do pilín a od radostí sa rozosmeje. To je práve to, čo hľadal! — zápalky!—Chytro, — durí ho Výmyselník. A Števo zapaľuje jednu zápalku po druhej. — To je nádhera, — volá. — Chlapci, teraz už celkom iste budem kapitán! A keď sa okolo neho všetko rozžiari, ani si nevšíma, že sa Výmyselník kdesi podel.Ale vtedy už plamene oblizujú drevenú stenu, šľahajú okolo Števovej hlavy. — Výmyselník, kdeže si? — kričí Števo. — Pomóc, to páli, strašne páli! Výmyselník, ozvi sa?! Ale nikto mu už neodpovedá.A čo robí Miško? Lezie po hrubých konároch, lebo jabloň je stará, poznajú ju všetci chlapci z ulice. Vecí rastú na nej také sladké jabĺčka. Vie to aj Miško a už ho nič od jeho úmyslu neodradí. Len musí ešte porozmýšľať, ako na to, preto sa pohodlne usadí uprostred starých konárov.— Servus, — ozve sa vedľa neho. Neposedko! A vraj sa stratil. — Pozri, najkrajšie jablko je tamto, celkom, celkom hore. Musíš si ho odtrhnúť, musíš ho mať, lebo príde šiestak Jano a potom ti ho zje. No, zachyť sa rukami o ten tenký konár, určite ho dosiahneš! Miškovi netreba hovoriť dvakrát, musí mať to červené jabĺčko, šiestak Jano ho nesmie predbehnúť za nič no svete! Naťahuje ruku a vtom.... ..prásk! Padá dolu, bez jablko. A zhora sa ozýva Neposedkovo veselé chichotanie.Jurko o tom všetkom nevie nič. Frčí si na bicykli, oproti nemu ujo na motorke a v zákrute sa objavila embéčka ujo suseda. — To je zábava, —pomysli si Jurko, — už som celkom ako dospelý!— Musíš byť pred bránou skôr ako ujo sused, — šepká mu do ucha znenazdajky Lapajko. — Nesmie ťa predbehnúť, Juro, nesmie! Nedáš sa vari zahanbiť. Si už veľký chlapec, no nie?A ujo sused trúbi, vytrubuje, no Juro ho nepočuje. Motorka sa rýchlo blíži a ten ujo na neho volá: — Pozor, pozor, chlapče!Ale o tom už Juro nevie nič. Leží vystretý na chodníku a strašne ho bolí ruka. akoby mol v nej tisíc klincov. A Lapajka už niet.A potom už len húkajú tri sanitky a stretnú sa presne pred vchodom do veľkej žltej budovy, ktorá sa volá nemocnica. A v tých sanitkách Jurko, Miško a Števko. Traja mali šibali.Nuž videli ste už taká dačo? Aj teta doktorka, ktorá ich musela ošetriť povedala, že sa s takými tromi neposednými kamarátmi ešte nestretla. A neverila im ani slovo o trpaslíkoch Výmyselníkovi, Neposedkovi a Lapajkovi. Vy by ste im, deti verili? Ja si myslím, že nie.׋›KamarátiVýrobcaDBratislavaRok1972Dĺžka20 okienokAutor kresiebKrošláková IvicaAutor textuAntalová ElenaOznačenieB0585Ďalšie diafilmy výrobcuO koze, čo priveľa bľabotalaJánošíkov pokladDeti a medvedicaAko si ľudia stavajú dom
