Princezná Púpava Bolo raz jedno celkom malé, chudobné kráľovstvo.A v tom malom, chudobnom kráľovstve žil chudobný kráľ - vdovec s jedinou dcérou, malou Púpavou.Princezná Púpava bola samý smiech a samá radosť - najmä na jar, keď kvitli púpavy. Za chladných dní jej bolo veľmi zima. Chúlila sa zimomrivo pri peci a počúvala rozprávanie svojej starej pestúnky.+20Chudobný kráľ mal takú biedu, že musel predať aj svoju sviatočnú korunu. V zámku všetko chátralo, len princezná Púpava budila svojou krásou pozornosť.Raz prišiel na zámok bohatý princ a žiadal kráľa o Púpavininu ruku. Ženích sa kráľovi zapáčil a odnášal si sľub, že princeznú dostane.Keď to Púpava počula, myslela si, že sa jej chce starý otec zbaviť a nechcela o výdaji ani počuť. Utiekla s plačom a schovala sa v komôrke u starej pestúnky.Kráľ na to nedbal a vydal sa za kuchárom na poradu, ako vystrojiť hostinu. Kuchár vypúlil v údive oči. V kuchyni nebola ani omrvinka, iba na okne sa povaľovali dve cibuľky.Vtom sa ozvali slávnostné fanfáry a bohatý princ so svojou družinou sa blížili k zámku. Kráľ si narovnal dôstojne korunu, obrátil hermelínový plášť tou lepšou stranou navrch a očakával ženíchov príchod.Keď sa o tom dozvedela princezná, vykĺzla z komôrky a bežala na záhradu. Nič nedbala na pestúnkine volanie, prekĺzla bránkou a zmizla v poliach.Kráľ poslal ľudí, čo ešte v zámku zostali, princeznú hľadať. Ale všetká ich námaha bola márna. Nikto Púpavu nikde nenašiel.Tá zatiaľ bežala, bežala, až pribehla k chlapcom pasúcim ovečky. Chlapci sa jej začali posmievať, ale tú sa objavil silný, dobrý Honzo, junák na pohľadanie, ten sa Púpavy zastal a vzal ju so sebou.Jedného dňa dorazili k mestu a žiadali hlásnika, aby ich nechal niekde prenocovať. Hlásnik ich do mesta pustil, ale odviedol oboch do väznice.To sa dozvedel sklamaný princ a žiadal, aby Púpavu prepustili, že je to jeho nevesta. Kastelán priviedol Púpavu k princovi, ale tá o ňom nechcela ani počuť a vrátila sa k Honzíkovi.Princa to strašne rozčúlilo. Kázal mesto podpáliť a spútaného Honzu hodiť do plameňov. Púpavu posadil do koča a odvážal preč.Keď sa to dozvedel kráľ, veľmi si vyčítal, že svoju drahú Púpavu do všetkého nútil. Pretože mu ušiel aj kuchár a pestúnka, zostal na zámku len so starým sluhom.Statočný Honzo pretrhal putá a utiekol. Ihneď sa vydal za princovým sprievodom, Púpavu v noci uniesol a chcel ju odviesť domov.Boli spolu šťastní, ale Honzo nemohol nájsť cestu k domovu. Nadišla jeseň a Púpava chradla. Trpela stále viac zimou, líca jej zbledli a zlaté vlasy sa už neleskli.Dávno opadalo lístie zo stromov a fičal mrazivý vietor, keď ju Honzo priviedol konečne do svojej rodnej dediny.Honzova mamička, dobráčka od kosti, prijala syna i Púpavu s otvorenou náručou. Všetko, čo mala, hneď chorľavej Púpave zniesla, ale tá sotva stála na nohách.Správa o Honzovom návrate sa rozniesla dedinou a chlapci mu spievali pod oknom: \"Honzo, Honzo kráľ, princeznú si vzal. Majú jednu mačku, princezná je čočku, Honzo, milý Honzo, čo si to urobil? \" A tak Honzo chlapcov ponaháňal a vybil. Púpava sa dala do horkého plaču.Teraz už nerobila nič, len sedela zabalená vo vlniaku pri peci, Honzo ju utešoval a sľuboval, že ju odvezie domov k otcovi, len čo bude trochu lepšie počasie.Sám sa potom vydal vo fujavici na zámok, aby všetko kráľovi povedal. Kráľ Honzu vypočul a veľmi sa preľakol. Ihneď dal zapriahnuť do posledného koča posledného koňa a vydal sa za Púpavou.Púpava ležala na lôžku a Honzova mama ju starostlivo ošetrovala. \"Mama, mama, niekto ma volá,\" šepkala Púpava v horúčke. \"A kdeže, to len víchrica hučí,\" chlácholila ju mama.Vtom prasklo v okne sklo, víchrica zafičala chalúpkou a odniesla Púpavu ako páperie. Keď sa Honzo vrátil domov, už tam Púpava nebola. Nešťastný chlapec a nešťastný otec! Ani ten už Púpavu nevidel.׋›Princezná PúpavaVýrobcaMustrednaRok1970Dĺžka24 okienokAutor kresiebJadrníčková KvětaOznačenieB0091KúpiťĎalšie diafilmy výrobcuZlatovláskaChrobáčikovia III.O krásnej pastierkeO perníkovej chalúpce
