Svrček-MuzikantPri potoku žil Svrček-Muzikant. Krásne hral na husliach. Slimák, žaba, zajac, veverica, motýľ i vtáčik-letáčik, veru všetci ho veľmi radi počúvali. Chcel hrať aj ostatným zvieratkám, a preto sa vybral do sveta.Za lúkami pod rákosím sa ženil komár s muškou. Svrček-Muzikant vyhrával svadobníkom od rána do večera.+13Dobre sa odmenili Svrčkovi-Muzikantovi. Dali mu plný kôš makovníkov, buchtiček, jabĺčok a hrušiek.A keď všetko zjedol, sadol si na snopy a prekrásne hral. Celá rodina škrečkov si nosila obilie do svojej skryše. Svrček-Muzikant sa im prihovoril: „A či nepočujete, ako krásne hrám?“ „Nemáme čas na muziku. Musíme si nanosiť zásoby na zimu, aby sme nepomreli od hladu.“ „Ojojój! Veď zima je ďaleko! Nechajte tak robotu!“ Ale škrečkovia ho neposlúchli.V ovocnej záhrade stretol Svrček-Muzikant ježa s jabĺčkami na pichliačoch. Aj jemu zahral. Jež si zastal pred Svrčka-Muzikanta a povedal mu: „Pekne hráš, len čo je pravda. Ale zásoby si nechystáš na zimu!“ Svrček-Muzikant sa tak rozosmial, div mu bruško neprasklo, a povedal: „Teraz mám čo jesť, a veru jabĺčka na chrbte nosiť nebudem!“Na okraji lesa si stavali mravce domček. Domček útulný, teplý na zimu. Svrček-Muzikant ležal v tieni, a takto sa im prihovoril: „Netrápte sa, mravci malí-úbohí. Poďte ku mne, zahrám vám do skoku, zabavíte sa.“Prišiel iba najstarší mravec s takouto odpoveďou: „Musíme si postaviť domček. Čoskoro napadne sneh a bez domčeka by sme pomrzli.“ „Cha-cha-cha,“ zasmial sa Svrček-Muzikant, „ja sa vyspím hocikde v tráve a nazamrznem...“Prišla jeseň. Fúkal mocný vietor, lístie opadávalo, na poli už nebolo obilia. Svrček-Muzikant hral veľmi smutnú pesničku a hľadal škrečkovu skrýšu.Starý škrečok vystrčil hlavu cez oblok a spýtal sa: „A čože tak smutno hráš?“ „Škrečok, škrečok, hladný som. Vietor všetko odvial a čo zostalo, zmrzlo na kosť.“ Škrečok mal dobré srdce a dal mu dve zrnká obilia.Svrček-Muzikant, s husličkami pod pazuchou, zastal pred ježovým domčekom. Jež prestal odhazovať sneh a spýtal sa ho: „A ty už nehráš na husličkách?“ „Nehrám, veru, nehrám. Hladný som a v prsty ma oziabe. Daj mi aspoň kúsok kožky z jablka.“ „Dám ti, ale len kúsok, lebo zima sa iba začína, budem potrebovať.“Brodil sa unavený, uzimený Svrček-Muzikant vysokým snehom. Uberal sa k mravcom.Na dvere zaklopal a žalostlivo poprosil: „Mravčekovia-bračekovia, otvorte úbohému svrčkovi, lebo zahynie...“Svrčka-Muzikanta pustili do domčeka. Sadol si k teplej piecke a mravček mu dohováral: „Nuž hľa, cez leto si len vyhrával, na zimu si ani nepomyslel.“„Nepomyslel, nepomyslel,“ žalostil Svrček-Muzikant. „Ale už si budem sporiť na zimu. Aj ja chcem mať na zimu teplú izbičku a dobré jedlá pre lačný žalúdok.“׋›Svrček muzikantVýrobcaDBratislavaRok1957Dĺžka14 okienokAutor kresiebVysočan ImroAutor textuProhácka JánOznačenieB0473Ďalšie diafilmy výrobcuAko Kubka s Maťkom vatru preskakovaliMravček zvedavčekChudobný čižmárTréninky Edka Baletka
