Veselé bojovanie baróna Prášila Baróna Prášila, nekorunovaného kráľa všetkých tárajov a výmyselníkov, vám tentokrát predstavíme ako neohrozeného bojovníka.Najatý ktorýmsi kráľom viedol v boji proti Turkom oddiel husárov. Rozkázal, aby proti nepriateľovi neútočili a držali sa pekne vzadu. Sám bol neustále posledný a kryl sa tak, aby ho nebolo vidieť.Konečne dal rozkaz na útok. Husári sa vyrútili proti nepriateľovi. Avšak pred všetkými sa hnal vpred barón prášil. Jeho spenený žrebec letel proti nepriateľovi ako blesk.+20Turci nečakali a vyrútili sa tiež. Bolo ich ako kobyliek, jazda, pešiaci i delostrelci. Boli ozbrojení krivými šabľami, ktorými zbesilo sekali na všetky strany. Na bojovom poli sa zdvihlo mračno prachu, takže nikto nevidel na krok.Barón Prášil dal husárom povel, aby vírili prach ešte viac. Keď už nikto nevedel, ku komu patrí, Prášil sekal a sekal, až zahnal nepriateľa späť!Turci cúvli až k bránam hlavného mesta. Barón Prášil upaľuje za nimi a seká ich na jaternice. Turci utekajú na opačnú stranu a z mesta von.Na námestí pred fontánou konečne barón Prášil trhol opratami, zastavil koňa a dal trúbiť na počesť víťazom. Ale jeho husári nikde! Prášil sa ohliadol a vidí, že mu chýba polovica koňa.Avšak odseknutá vysmädnutá hlava ohnivákova sa ponorí do fontány a pije a pije. Pretože sa voda nemala kde udržať, striekala z koňa na dlažbu ako vodotrysk.Konečne sa po barónovom boku objavil jeho koniar. Od neho sa Prášil dozvedel, že zadná časť koňa zostala pri bráne, kde ju Turci v boji usekli.Potom koniar užasnutému veliteľovi rozprával, že zadok zle vystrájal v nepriateľských radách. Kopal vraj ako zbláznený a pobil hromady nepriateľov.Barónovi Prášilovi neostalo, než aby odklusal s prednou polovicou koňa späť k miestu, kde čakal zadok. Koniar privolal zverolekára, ktorý oba kusy zošil k sebe. A tak bol Prášilov žrebec zase v úplnom poriadku.Potom sa dal barón so svojimi husármi do prenasledovania nepriateľa. Turci sa však ukryli v nedobytnej pevnosti, kam sa barón nemohol za nič na svete dostať.Lenže to by nebol lišiak Prášil, aby niečo vtipného nevymyslel. Vyšplhal sa na hlaveň dela, ktoré pálilo na tureckú pevnosť. Akonáhle vyletela guľa z hlavne, pevne sa jej chytil a dal sa zaniesť do pevnosti.Nepriatelia Prášila vypočúvali a hrozili mu smrťou. Ale to nepoznáte Prášila, ako tak stojí v hlúčiku Turkov, hľadí očkom po ich delách. Keď z najbližšieho vyletela guľa, barón hop na ňu, a zase pekne tou istou cestou ako k nepriateľovi, vracal sa k svojim husárom.V nasledujúcej bitke však Prášila šťastie nadobro opustilo a dostal sa do zajatia. Aby zo zajatia nezdúchol, spútali ho na rukách a na nohy mu pripútali železné gule.Čoby zajatie, to by nebolo to najhoršie! Jedného dňa však Prášila vyviedli z väzenia a odviedli ho k všemocnému vládcovi všetkých Turkov, sultánovi. Ten sa s Prášilom dlho nebavil. Dal svojim služobníkom rozkaz, aby odvliekli Prášila k obrovským včelínom.Od nasledujúceho dňa musel Prášil vyháňať na pastvu sultánove včely. Pretože sa mu žiadna nesmela stratiť, strážil ich po celý deň ako oko v hlave.Strážil, strážil, ale neustrážil. Kde sa vzali, tu sa vzali, dva obrovské medvede. Vrhli sa na včelí roj, aby ho olúpili o sladký med.Barón Prášil sa ohliadol, čím by medvede zastrašil. Ale nemal nič iného než sekerku. Vrhol teda po medveďoch sekerkou. Lenže ju hodil takou silou, že sekerka nezasiahla a letela ďalej a ďalej, až doletela na Mesiac.No dobre, povedal si Prášil, sekerka je na Mesiaci. To je pekné, ale ja sa bez nej nesmiem vrátiť, veď by mi dal sultán utnúť hlavu! Siahol do kapsy, vytiahol fazuľu a zasadil ju do zeme.Než by si pomyslel, fazuľa vyklíčila a rástla, rástla až na Mesiac. Barón pozeral, oči vyjavené a rozradostené, že i tento krát mal dosť filipa a dokázal si pomôcť.Akonáhle sa dotkla špička fazule Mesiaca, začal Prášil šplhať nahor. Sekerku na Mesiaci našiel, ale medzitým fazuľa uschla. A vidí Prášil kopu slamy. Kľakne k nej a začne steblá splietať a upletie povraz dlhý až na Zem.A po tom povraze sa spustí dolu. Spočiatku to šlo dobre, ale medzi mrakmi sa povraz pretrhol a barón Prášil padal k Zemi. Dopadol tak prudko, že sa zarazil niekoľko metrov hlboko.Našťastie práve toho dňa uzavrel jeho kráľ s Turkami mier. A vykopali husári svojho veliteľa zo zeme a slávnostne ho odviedli zo zajatia domov.׋›Veselé bojovanie baróna PrášilaVýrobcaMustrednaRok1959Dĺžka24 okienokAutor textuPazourek VladimírOznačenieB0162KúpiťĎalšie diafilmy výrobcuO kalifovi bocianoviO nevďačnom kuriatkuKocúr v čižmáchAlabastrová ručička
