O Budulienkovi Boli raz dedko a babka. Bývali v peknej chalúpke pri lese a mali malého Budulienka.Dedko s babkou chodili robiť a Budulienok zostával doma sám. Hovorievali mu: „Bud dobrý, Budulienok! Nikomu neotváraj a pekne sa hraj! Ked budeš hladný, vezmi si z trúby misku s hráškom.“Buduliejnok sa pekne hral. Keď dostal hlad. vytiahol z trúby hrášok, vzal si lyžičku a začal jesť. A tu zrazu prišla k chalúpke líška a pri dverách prosila: „Biidulienok, daj mi štipku, povozím ťa na chvostíku. Pobeháme po lavici, pobeháme po izbici.“+12Dedko a babka medzitým rúbali v lese drevo. Nevedeli, že ich Budulienok neposlúchol, že sa mu zachcelo voziť sa na chvostíku.Pustil líšku do chalúpky a potisol jej misku s hráškom: „Na!“ Líška zhltla všetok hrášok, Budulienkovi nenechala ani trošku. Utrela si fúziky a povedala: „Tak, poď, Budulienok! Posaď sa mi na chvostík!“Budulienok si sadol líške na chvost a dobre sa chytil. Líška ho vozila po lavici, vozila po izbici — ale zrazu s ním vybehla z dverí na cestu.Z cesty bežala do poľa a z poľa do lesa. Budulienok sa naľakal: „Líška, líška, kam to bežíš? Vráť sa, líška, ja chcem späť do chalúpky. Počuješ?!“Ale líška len bežala a bežala. Pribehla k svojej diere v lese — a šup do nej aj s Budulienkom.Dedko a babka sa vrátili domov. Hneď vedeli, že je zle: dvere na chalúpke dokorán, miska s hráškom prázdna a Budulienka niet. Hľadali ho v chalúpke, hľadali na dvore, ale nenašli.Smutní sedeli za stolom a plakali. Potom vzal dedko husličky a veľké vrece. Babke dal bubienok a šli hľadať Budulienka.Išli, išli, až prišli do lesa k líščej diere. Zastavili sa a načúvali. Z diery sa ozýval plač a samopašný krik. „To narieka náš Budulienok,“ povedal dedko. „Mladé líšky ho trápia a hnevajú. Ale, zahráme im.“Dedko rýchle naladil husličky, babička si pripravila bubienok a spustili : „Máme doma husličky a pekný bubienok, sú tam štyri líštičky, piaty Budulienok.“Keď stará líška začula pesničku, povedala mladej: „Choď, daj tomu dedovi grajciar a povedz mu, aby prestal, bolí ma hlava.“ Mladá líška šla. Sotva však vystrčila hlavu, dedko ju zdrapil, a šup s ňou do vreca.A hrali ďalej: „Máme doma husličky.. .“ Stará líška poslala, s grajciarom druhú mladú. Dedko aj tú chytil. A vopchal do vreca aj tretiu. Stará líška sa nahnevala : „Mám to ale nepodarené deti! Všetky tam zostali. Musím ísť sama.“ Keď vystrčila z diery hlavu, dedko ju zdrapil, vopchal do vreca a vrece zaviazal.Potom vytiahol z diery Budulienka. Babička ho hneď objímala a hladkala: „Ty môj malý Budulienok!“ Dedko odrezal brezový prút a líškam vo vreci poriadne vyprášil kožuchy. Potom vrece rozviazal a pustil ich. Ej, ale utekali!Budulienok bol rád, že ho dedko a babka našli. Plakal a sľuboval, že už nikdy nebude neposlušný. Dedko a babka mu odpustili a vrátili sa s ním do chalúpky.׋›O BudulienkoviVýrobcaMustrednaRok1970Dĺžka16 okienokAutor kresiebŠulc St.Autor textuLukášová RůženaOznačenieB0037KúpiťĎalšie diafilmy výrobcuO ZlatohlávkoviSnehuľka a sedem trpaslíkovO SmoličkoviO Slnečníku, Mesačníku a Veterníku
