O veternom kráľovi Bol jeden otec a ten mal synka a dcérku.Chlapec bol ako slniečko a dievča ako zornička. A tiež ju tak volali. Raz išiel otec s deťmi po ceste. V tom zafúkal vietor a Zornička zmizla, ako by sa prepadla do zeme.Otec nariekal a pretože bol dosť zámožný, poslal do všetkých končín sveta ľudí, aby Zorničku hľadali. Tomu, kto by priviedol Zorničku späť, sľúbil tisíc zlatých. Ale nikomu sa to nepodarilo.+20Tu povedal syn otcovi: „Nenariekaj, otecko. Vypravím sa do sveta sám a budem sestru hľadať tak dlho, až ju nájdem. Uvidíš, že sa mi to podarí.“Išiel cez hory a doly, spytoval sa v mestách i na dedinách. Ale o Zorničke nikto nevedel. Ani keď sa pýtal v zámku, ani keď hľadal v malej chalúpke uprostred hlbokého lesa.Raz prišiel k veľkému jazeru. Na ňom plával kŕdeľ labutí. Mládenec vzal pušku a namieril na tu najväčšiu. Ale labuť vykríkla: „Nestrieľaj, chlapče. Vieme, kde je tvoja sestra. Je na veternom zámku, tam ju chod hľadať!Chlapec sa tej reči začudoval a nevystrelil. Čo keby náhodou mala krásna labuť pravdu? Ešte mu ukázala, kadiaľ má ísť k veternému zámku. Prehodil si pušku cez plece a išiel ďalej.Cestou prišiel k veľkému mravenisku. Pretože stálo priamo pred jeho nohami, chcel ho rozdupať. Ale v tom vyliezol z mraveniska veľký okrídlený mravec a povedal mu, aby to nerobil, že mu raz môžu mravci dobre poslúžiť.A tak išiel ďalej. V lese v húštine zakopol o veľký strúchniveli peň. Vytasil meč a peň chcel rozsekať.Ale v tom z pňa vyletela včelia kráľovná a povedala: „Nesekaj, chlapče, do pňa. Je to náš úľ, náš včelí dom. Keď nás budeš potrebovať, rady ti pomôžeme!“Junák sa tejto reči začudoval a meč schoval do pošvy. Obišiel peň a pokračoval v ceste. Keď vyšiel z húštiny, uvidel pred sebou vysokú, holú skalu. Na nej stál zámok.Bol to veterný zámok a v ňom býval Veterný kráľ. Mládenec sa začal šplhať po skale, ale v tom zafúkal vietor tak silne, že ho strhol dolu ako pierko.Lenže srdnatý chlapec nechcel povoliť a liezol na skalu znova. Ale ostrý vietor ho zasa zrazil späť.Iba po tretí raz sa mu to podarilo. Vy vzdoroval aj tomu najsilnejšiemu vetru. Konečne sa dostal až k veternému zámku.Pristúpil k bráne a zabúchal päsťou na ňu, ale nikto sa neozval. Tak vošiel dovnútra, prešiel cez nádvorie a niekoľkými komnatami, ale nikde nebolo ani živej duše.Iba keď vstúpil do poslednej komnaty, uvidel v nej Veterného kráľa. Kráľ sedel u okna, díval sa von a pritom si hvízdal. A práve to jeho hvízdanie bol ten vietor. „Dobrý deň, synak, čo si mi priniesol?“ pýtal sa.Chlapec pristúpil až k samotnému kráľovi a povedal: „Nič som nepriniesol. Ale chcem si odviesť svoju sestričku Zorničku, ktorú si nám ulúpil.“ „Prečo nie,“ povedal kráľ, „ale musíš si sestru vyslúžiť.“Vzal mládenca do náručia a odniesol ho na morský breh. Tam stiahol. zlatý prsteň a hodil ho do vody. „Do rána musíš ten zlatý prsteň vyloviť a potom budeme hovoriť ďalej!“ Keď to povedal, ihneď odletel.Chlapec bol smutný, ale tu priletela labutia kráľovná so svojimi sestrami a prsteň z mora vylovila. Chlapec sa zaradoval, ľahol si na breh do trávy a usnul.Ráno priletel Veterný kráľ a divil sa, keď mu chlapec odovzdával prsteň. „Si obratný, ale musíš vykonať ešte iný úkol, ak si chceš Zorničku odviesť.“ A odniesol chlapca na najvyššiu zámockú vežu.Stadiaľ rozsypal vrecúško plné maku a nariadil, že ho musí do rána pozbierať. Mládenec chodil celý strápený. Tu zrazu priletel veľký mravec a povedal: „Nič si z toho nerob. Kedysi som ti sľúbil, že ti pomôžeme.“ A mravci skutočne všetok mak pozbierali.Ráno prišiel Veterný kráľ pred zámok, a keď to videl, povedal: „Dobre, vyslúžil si si Zorničku a môžeš si ju odviesť.“ Potom išiel s chlapcom do kráľovskej siene, kde bolo dvanásť dievčeniec, jedna ako druhá. Všetky volali: „Vítam ťa, braček, vítam!“Mládenec bol celý nesvoj. Ale tu priletela včelia kráľovná a pošepla mu do ucha: „Tá je tvojou sestrou, ktorej si sadnem na vlasy.“ Skutočne, k tej potom chlapec pristúpil, objal ju a Veternému kráľovi povedal: „To je moja sestra!“Kráľ sa zamračil, ale povedal: „Dobre, môžete obaja odísť.“ Keď sa vrátili domov, mal otec obrovskú radosť. A deti poučenie, že kto činí dobro, je mu odplatené dobrom.׋›O veternom kráľoviVýrobcaMustrednaRok1959Dĺžka24 okienokAutor kresiebBílovská DobroslavaAutor textuPazourek VladimírOznačenieB0374KúpiťĎalšie diafilmy výrobcuKráľ LávraO BudulienkoviO krásnej pastierkeChrobáčikovia I.
